neděle 30. srpna 2015

Sweet dreams

Takže moje divné sny pokračujú. Dobre, uznávam, táto stránka sa má venovať môjmu fit životu, ale k fit životu patrí aj duševná pohoda, ktorú ja nie a nie dosiahnuť. Včera som čítala jeden článok, kde sa písalo, že všetci si myslia, že strava robí 70% úspechu pri chudnutí a následnom zdravom životnom štýle a cvičenie 30%. Podľa toho včerajšieho článku je tých 70% ešte rozdelených na psychickú pohodu človeka nuž a tú stravu. A k tomuto sa ja celkom prikláňam. Na niekoho pôsobí stres tak, že sa prežiera, na iného, že nedokáže do seba nič dostať. Ani jedno, ani druhé nie je správne. Na intráku som mala napríklad spolubývajúcu, ktorá sa mohla celkom pokojne prežierať cez vianočné sviatky, lebo vedela, že počas zimného skúškového to aj tak zhodí, lebo bude stresovať.

Preto tu píšem aj o tom, ako sa mám. A tie moje sny ma desia. Vo väčšine z nich niekto umiera a sú dosť strašidelné, čomu by som sa donedávna aj celkom tešila, lebo som milovník hororov. Ale poslednú noc ma moje sny natoľko vydesili, že som sa bála postaviť z postele a ísť na záchod (jop, ja viem, že mám už 20 rokov...).

Celkom presne sa nepamätám, o čom ten sen bol. Podstatou bolo to, že jedna veľmi rozvetvená rodina (ktorej súčasťou som bola aj ja) sa prisťahovala do jedného veľmi veľkého domu niekde na samote. Prišli viacerými autami a keď vystúpili, čakal tam na nich už akýsi komorník, ktorý ich mal voviesť do domu a poukazovať im všetko. Dostať sa však vedeli len do niektorých izieb na dolnom poschodí. Exteriér domu veľmi nápadne pripomínal dom z filmu Žena v čiernom. Pre tých, ktorí nevedia, o čom točím, tu je obrázok domu:


Potom prišiel mladý, sexy, šarmantný chalan, ktorý mal kľúče od ostatných izieb a všetky nám ich pootváral. Všetci obyvatelia domu sa rozpŕchli po dome a začali si vyberať izby.
Hororovou podstatou sna bolo to, že tento fešáčik si postupne vyberal z nás kočiek obete a jednu po druhej nás zabíjal v pivnici pod domom. Všetky nás najskôr znásilnil a potom dobodal alebo čo. Pointou bolo, že všade bolo veľa krvi. Zo mňa sa potom stal dáky pomstychtivý duch, ktorý niežeby sa po smrti pomstil tomu chalošovi... Nie... Ja som mu pomáhala zabíjať ostatné kočky a vyžívala som sa v pohľade na to, ako ich zabíja.

Dosť strašidelné... Chcem späť radšej nočné mory typu „som v škole a niečo neviem“. Ó áno... Voľakedy toto bývali tie najhoršie sny pre mňa. Teraz ma v snoch znásilňujú a vraždia! 

It keeps getting better... 

Žádné komentáře:

Okomentovat