pondělí 30. listopadu 2015

Dobrý pocit :)

Dneska som po dlhom čase odchádzala z fitka s neskutočne dobrý pocitom. Poriadne som si zamakala a lepší pocit asi ani nepoznám. Hlavne je dlhotrváci... Keď si dám dačo sladké.. áno, chutí mi to, to je jasné, ale chuť je len dočasná, zato ten neskutočný pocit samej zo seba pretrváva ešte od rána a chvíľku ho ešte isto cítiť budem. :)
Inak cvičila som ruky, chrbát a brucho, aby bolo jasné a samozrejme kardio - konečne 20-minútové, lebo mi nikto neliezol na nervy vo fitku!

Jedenie som zvládla tiež v pohode...
MENU:
RAŇAJKY: praženica s brokolicou + paradajky + 2 Knäckebroty
OBED: hovädzina + ryža + hróóózne málo zeleniny (to v jedálni nás takto zdravo chovajú)
OLOVRANT: jogurt + pár plátkov sušeného manga
VEČERA: cestoviny s cesnakovým pestom (ale bolo ich len okolo 20g - to som dostala v rodine, kam chodím strážiť dieťa, inak by som, samozrejme, toľko sacharidov večer nezjedla, ale bolo to okolo 17:00, takže to nebol až taký hriech)

A teraz popíjam ovocný čajík s medom, nech nie som hladná, kým pôjdem spať. :)

Takže úspešný deň za mnou. Zajtra ma čaká plávanie. :) Už sa teším a na tréning sa má tešiť! Tak to má byť!

pápá :)

neděle 29. listopadu 2015

Chuligán vo fitku!

Opäť mám potrebu písať. Teda skôr vyjadriť svoje rozhorčenie z rána. Do fitka chodí taký starý chuligán (môže mať okolo 60 rokov), má nalakované malíčky na oboch rukách a počas cvičenia vydáva neskutočné zvuky. Okej... možno má problémy s dýchacou sústavou - nefuní, ale vydáva zvuky akoby prdel. Uznám, ak je to dáka choroba... Ale choroba rozhodne nie je byť na bežiacom páse a celý čas si popiskovať a tancovať! Tak ako čítate! On si normálne na páse tancoval a celý čas pískal, čo bolo neskutočne iritujúce, a tak som namiesto 20-minútového kardia dala len 15-minútové. Fakt sa to tam nedalo vydržať. Toľkoto k môjmu rozhorčeniu.

Inak som cvičila dneska zadok, nohy a brucho. Tak som sa rozbila, že ledva chodím po schodoch momentálne... 

MENU:
RAŇAJKY - banán + ovsené vločky + nízkotučný jogurt + škorica a stévia 
DESIATA - proteínový nápoj
OBED - tuniakové placičky + zemiaky + paradajky
OLOVRANT - pár plátkov sušeného manga a oriešky
VEČERA - zbytky z obeda (samozrejme menej) a zbytok tofu syra (lebo do tých tuniakových placičiek ide aj tofu syr)

Toľko k dnešku. :) 
pápá

sobota 28. listopadu 2015

Hello

Hello... Celý deň mi hrá v hlave tá pesnička od Adele. Už mi to lezie na nervy, aj keď je fakt super!

No ale... dneska som po dlhom čase opäť dostala potrebu naťukať www.blogger.com, kliknúť na My fit diary (lebo mám aj druhý blog - www.neilgaiman-svk.blogspot.sk - je to môj bakalársky blog, keby to náhodou niekoho zaujímalo) a napísať príspevok. 

V posledných dňoch diétu zvládam dobre, aj cvičím. Žeby bola kríza zažehnaná? Obávam sa, že koncom týždňa opäť príde, keď ja prídem domov. Ale nepredbiehajme udalosti.

MENU:
RAŇAJKY - fit banánové lievance s medom/ stéviou sladeným jahodovým lekvárom (neskutočná bomba toto jedlo!)
OBED - encián so zemiakmi a kečupom

OLOVRANT - proťák (po plávaní som si ho dopriala, aby som zahnala chuť na sladké, aj keď raňajky boli dosť sacharidové)
VEČERA - 4 plátky morčacej šunky, cottage cheese a paradajky

Teraz len tak ležím v posteli a začítala som sa do jednej z kníh, ktoré som napísala, a nikdy nevydala. Keby toto niekedy čítal nejaký vydavateľ, milý vydavateľ, vydaj ju prosím, je fakt super! Dneska sa dosť propagujem, ale tak tu je ešte link aj na stránku mojej literárnej tvorby: http://www.cica-mica.estranky.cz/. (nedajte sa pomýliť tým zbytočne erotickým názvom) 

pápá :)

sobota 21. listopadu 2015

Jesenné blues

Donedávna vychádzal na Slovensku jeden skvelý časopis, volal sa Zázračný svet. Netuším, prečo ho prestali vydávať. Pointou je, že v ňom raz bol skvelý článok s názvom Jesenné blues. Bol o tom, ako majú ľudia tendenciu byť smutnejší, deprimovanejší a majú zlú náladu počas zamračených, studených jesenných a zimných dní. (rozmýšľam o tom, či sa ten článok náhodou nevolal Zimné blues... ale to je jedno...). Čiže je vedecky dokázané (ten časopis bol populárno-náučného štýlu), že ľudia sú fakt smutnejší na jeseň a naopak v lete prekvitajú šťastím. Možno takéto niečo postihlo aj mňa tento týždeň. Do nedele bolo krásne počasie, slnko svietilo, ja som bola tiež relatívne v dobrej nálade, od pondelka to však išlo dolu vodou s počasím, takisto s mojou náladou. Niečo na tom bude.

No ale mám sa stále naprd, čo sa toho týka. Stále som sa nedostala z krízy a pomaly, ale iste začínam neznášať samú seba (mám pocit, že aj v predošlom príspevku som napísala presne toto isté, som hrozne neoriginálna...). Normálne cítim, ako si leziem na nervy a ako som neustále nervózna. Večne klepem nohou, prstami atď. A pritom som už dva týždne nemala štylistiku... Zrejme na vine nebude celkom škola. Veď ja viem veľmi presne pomenovať, čo mi je. 

Už aj mama si na mne všíma, aká som depresívna, koniec koncov, ani sa to nesnažím skrývať, takých hereckých výkonom fakt nie som už schopná (a pritom v škole si o mne všetci myslia, aká som sebavedomá... nejakého Oscara by som si fakt zaslúžila!), a teda vymyslela, nech idem k psychológovi. Hovno makové! Povedal by mi, že mám byť sebavedomá, lebo som múdra a pekná a bla bla bla. Ja veľmi dobre viem, čo mi je, akurát si nedokážem pomôcť. 
Túto fotku zdieľala stránka Nákupné maniačky na Facebooku. Fakt pekná myšlienka, akurát jej akosi nedokážem uveriť. Je to tak strašne otrepané... Každá žena je pekná... áno, hovorím to veľmi často aj ja svojím kamoškám, ktoré sa podceňujú. Ale viem, aká neúprimná som, keď to vravím. Preto neverím ani ja tomuto, keď to povie niekto mne. 

Inak... budem mať meniny v utorok, takže dneska som mala samozrejme cheat day. Ako vždy, keď som doma. Ale tento týždeň je maximálne v riti, takže je jedno, ako ho ukončím...

takúto milenú kytičku som dostala od rodičov :)

a takúto tortu mi zimprovizovala mama :)

Toť vše na dnes. 
pápá 

středa 18. listopadu 2015

Kríza

Mám krízu. To dokazuje aj to, že som sem dlho neprispela žiadnym príspevkom. Samozrejme to zase neznamená, že som sa od konca októbra len prežierala a prežierala. Ešte to by mi chýbalo! Mala som, ako vždy, lepšie chvíľky, ale našlo aj niekoľko horších. 

Dneska je taká stredná chvíľka, ani som sa neprežrala, ani nejako extrémne zdravo som nejedla. Ale na druhej strane som bola cvičiť. Avšak aj to cvičenie je v poslednom čase skôr z donútenia ako zo zábavy a z pocitu, že to fakt chcem robiť. Netvrdím, že po dobrom tréningu nemám zo seba skvelý pocit... mám ho a som plná endorfínov, ale stáva sa mojím zvykom, že hovorím" "musím ísť do fitka" a nie "chcem ísť do fitka" ... rozdiel v jednom slove, poviete si... Ale je tam obrovský sémantický (pre nejazykovedcov - obsahový) rozdiel... 

Fakt sa musím premáhať, aby som šla a aby som dvíhala tie sprosté činky. Neviem, či je to tým, že sa tréning stal pre mňa stereotypom alebo čím, ale fakt ma to prestáva baviť. Možno by som si mala nájsť novú pohybovú aktivitu. Aj sparing partner by bodol. Ale kto? Ľudia sú leniví a je ľahšie sedieť na riti a tlačiť do seba Horalky alebo čipsy, že? Hej, je to ľahšie. A veľakrát to človeku aj dobre padne. A ja som tiež len človek. Aj ja občas rada sedím pred telkou a tlačím do seba fúru umelín v podobe keksíčkov a chrumiek. A potom scrollujem Facebook, vidím príspevky z tých miliónov fitnes motivačných stránok, ktoré mám polajkované a pomaly, ale iste začínam nenávidieť samú seba. Aj teraz nemám ďaleko od sebadeštruktívnych myšlienok, (Nie, nemám samovražedné sklony, len by som rada zo seba zničila ešte aspoň 10 kg.)

Ale ako hovorím, sme len ľudia a občas na nás doľahne slabá chvíľka a utiekame sa k jedlu. Ale prečo sa práve vtedy nemôžem utiekať radšej ešte viac k činke? To neviem... To dokážu len svalovci na obrázkoch z motivačných fitness stránok. 

Aj tak pochybujem, že tento blog niekto číta, tak si z neho pokojne môžem spraviť denník a posťažujem sa na ďalšiu vec: všade naokolo vidím šťastné páriky, samí zaľúbnec, love is in the air and me? Ja stále single, ani ten prašivý pes po mne neštekne. Schudla som, snažím sa obliekať pekne, namaľovať sa pekne... Ja neviem, v čom je chyba. Vyžaruje snáď zo mňa niečo, čo pôsobí ako odpudivý element a mužov to odháňa? Nikto mi tu neodpovie, ale fakt by ma zaujímalo, v čom je chyba a čo mám zmeniť ešte na sebe. Dokonca sa viem aj milo tváriť a rozprávať s ľuďmi. Keď pridám milý úsmev, som celkom sympatický človek. Alebo nie? Len ja som si vyfantazírovala túto dokonalú osobnosť. Asi áno... Alebo len tak strašne zúfalo túžim po vzťahu? Áno... 

Ja som naozaj prajný človek a každej svojej kamoške doprajem priateľa, nech je šťastná a tak... Ale, keď sa tak zamyslím (fakt rozmýšľam teraz a premietam si kamošky v hlave), každá jedna má niekoho alebo sa jej rysuje potenciálny vzťah. Je to super, teším sa s nimi, ale ešte viac by som sa tešila, keby sa takéto niečo dialo aj v mojom živote.

Potom si poviem, že ale veď nevadí! Aj tak idú štátnice a na toho chudáka by som nemala čas. Hovno makové! Našiel by sa čas! Mám času na rozdávanie! Len ho nemám komu rozdávať a to je na celej veci najsmutnejšie. 

A tak sa pomaly, ale isto dostávame v začarovanom kruhu späť k jedlu, lebo keď ma opantajú takéto myšlienky, pomyslím si, že celý môj "zdravý životný štýl" aj tak nemá zmysel a začnem jesť, prežeriem sa, je mi zle, neviem zaspať a mám výčitky svedomia a mám chuť plakať. Potom siahnem po Frontine (vysoko návyková látka, nie droga!) a je to celé zle. 

A pritom pôsobím na verejnosti tak sebavedomo. Keby ste ma poznali (toto píšem v prípade, že sem zablúdil nejaký čitateľ, ktorý ma nepozná), mysleli by ste si o mne, že som plná života a hlavne sebavedomia a že vystupujem maximálne suverénne. Prd veľký! Mám čo robiť, aby som takto pôsobila. Prirodzený rešpekt? Možno... Ale cítim sa hrozne. Aj teraz. Viete čo bude moja posledná večera? Frontin. :-( 

A podobne ako ja, to má podľa mňa viacero ľudí, o ktorých si všetci myslia, akí sú vyrovnaní a aký majú skvelý život. Nie je to med lízať.

Ale aby som sa len nesťažovala. Hádžem sem link na jednu fitness stránku na Facebooku, na ktorej bola uverejnená moja fotka s množstvom lajkov: https://www.facebook.com/fitness.cz/photos/a.376006155561.359445.293554585561/10156136694800562/?type=3&theater
Išlo o túto fotku, keby sa niekomu nechcelo klikať:


Na tomto blogu tá fotka už bola, ale na tú fitness stránku som sa ju rozhodla poslať len pred nedávnom. A mala by byť pre mňa istou motiváciou, ale cítim, že strácam energiu a nevládzem chudnúť a nejesť sprostosti a žiť zdravo v takom tempe, ako som to dokázala v dobe vzniku fotky (apríl/máj - už neviem presne)... 

Držte mi palce, aby som vydržala a zvládla to. Nie je to ľahké.