Dneska je taká stredná chvíľka, ani som sa neprežrala, ani nejako extrémne zdravo som nejedla. Ale na druhej strane som bola cvičiť. Avšak aj to cvičenie je v poslednom čase skôr z donútenia ako zo zábavy a z pocitu, že to fakt chcem robiť. Netvrdím, že po dobrom tréningu nemám zo seba skvelý pocit... mám ho a som plná endorfínov, ale stáva sa mojím zvykom, že hovorím" "musím ísť do fitka" a nie "chcem ísť do fitka" ... rozdiel v jednom slove, poviete si... Ale je tam obrovský sémantický (pre nejazykovedcov - obsahový) rozdiel...
Fakt sa musím premáhať, aby som šla a aby som dvíhala tie sprosté činky. Neviem, či je to tým, že sa tréning stal pre mňa stereotypom alebo čím, ale fakt ma to prestáva baviť. Možno by som si mala nájsť novú pohybovú aktivitu. Aj sparing partner by bodol. Ale kto? Ľudia sú leniví a je ľahšie sedieť na riti a tlačiť do seba Horalky alebo čipsy, že? Hej, je to ľahšie. A veľakrát to človeku aj dobre padne. A ja som tiež len človek. Aj ja občas rada sedím pred telkou a tlačím do seba fúru umelín v podobe keksíčkov a chrumiek. A potom scrollujem Facebook, vidím príspevky z tých miliónov fitnes motivačných stránok, ktoré mám polajkované a pomaly, ale iste začínam nenávidieť samú seba. Aj teraz nemám ďaleko od sebadeštruktívnych myšlienok, (Nie, nemám samovražedné sklony, len by som rada zo seba zničila ešte aspoň 10 kg.)
Ale ako hovorím, sme len ľudia a občas na nás doľahne slabá chvíľka a utiekame sa k jedlu. Ale prečo sa práve vtedy nemôžem utiekať radšej ešte viac k činke? To neviem... To dokážu len svalovci na obrázkoch z motivačných fitness stránok.
Aj tak pochybujem, že tento blog niekto číta, tak si z neho pokojne môžem spraviť denník a posťažujem sa na ďalšiu vec: všade naokolo vidím šťastné páriky, samí zaľúbnec, love is in the air and me? Ja stále single, ani ten prašivý pes po mne neštekne. Schudla som, snažím sa obliekať pekne, namaľovať sa pekne... Ja neviem, v čom je chyba. Vyžaruje snáď zo mňa niečo, čo pôsobí ako odpudivý element a mužov to odháňa? Nikto mi tu neodpovie, ale fakt by ma zaujímalo, v čom je chyba a čo mám zmeniť ešte na sebe. Dokonca sa viem aj milo tváriť a rozprávať s ľuďmi. Keď pridám milý úsmev, som celkom sympatický človek. Alebo nie? Len ja som si vyfantazírovala túto dokonalú osobnosť. Asi áno... Alebo len tak strašne zúfalo túžim po vzťahu? Áno...
Ja som naozaj prajný človek a každej svojej kamoške doprajem priateľa, nech je šťastná a tak... Ale, keď sa tak zamyslím (fakt rozmýšľam teraz a premietam si kamošky v hlave), každá jedna má niekoho alebo sa jej rysuje potenciálny vzťah. Je to super, teším sa s nimi, ale ešte viac by som sa tešila, keby sa takéto niečo dialo aj v mojom živote.
Potom si poviem, že ale veď nevadí! Aj tak idú štátnice a na toho chudáka by som nemala čas. Hovno makové! Našiel by sa čas! Mám času na rozdávanie! Len ho nemám komu rozdávať a to je na celej veci najsmutnejšie.
A tak sa pomaly, ale isto dostávame v začarovanom kruhu späť k jedlu, lebo keď ma opantajú takéto myšlienky, pomyslím si, že celý môj "zdravý životný štýl" aj tak nemá zmysel a začnem jesť, prežeriem sa, je mi zle, neviem zaspať a mám výčitky svedomia a mám chuť plakať. Potom siahnem po Frontine (vysoko návyková látka, nie droga!) a je to celé zle.
A pritom pôsobím na verejnosti tak sebavedomo. Keby ste ma poznali (toto píšem v prípade, že sem zablúdil nejaký čitateľ, ktorý ma nepozná), mysleli by ste si o mne, že som plná života a hlavne sebavedomia a že vystupujem maximálne suverénne. Prd veľký! Mám čo robiť, aby som takto pôsobila. Prirodzený rešpekt? Možno... Ale cítim sa hrozne. Aj teraz. Viete čo bude moja posledná večera? Frontin. :-(
A podobne ako ja, to má podľa mňa viacero ľudí, o ktorých si všetci myslia, akí sú vyrovnaní a aký majú skvelý život. Nie je to med lízať.
Ale aby som sa len nesťažovala. Hádžem sem link na jednu fitness stránku na Facebooku, na ktorej bola uverejnená moja fotka s množstvom lajkov: https://www.facebook.com/fitness.cz/photos/a.376006155561.359445.293554585561/10156136694800562/?type=3&theater
Išlo o túto fotku, keby sa niekomu nechcelo klikať:
Na tomto blogu tá fotka už bola, ale na tú fitness stránku som sa ju rozhodla poslať len pred nedávnom. A mala by byť pre mňa istou motiváciou, ale cítim, že strácam energiu a nevládzem chudnúť a nejesť sprostosti a žiť zdravo v takom tempe, ako som to dokázala v dobe vzniku fotky (apríl/máj - už neviem presne)...
Držte mi palce, aby som vydržala a zvládla to. Nie je to ľahké.
Žádné komentáře:
Okomentovat