Bielkovinový chlebík - naj objav 21. storočia

Toto je môj hrdina:

<3

Predstavujem vám proteínový chlieb, ktorým mi dnes ráno mama spôsobila predčasné Vianoce, keď mi povedala o jeho existencii. Že vraj ho máme už dlho a bol skrytý v mrazničke, lebo že som nechcela jesť chlieb. Ono to však len má názov chlieb. Keby som bola spravila kvalitnejšiu fotku, tak by ste si všimli jeho neskutočné hodnoty. Má len okolo 4g sacharidov na 100g a vyše 20g bielkovín. Veď toto môže konkurovať proteínovej tyčinky pokojne...Okrem toho to má fakt konzistenciu aj chuť ako chlieb, ale so zdravotnými účinkami to ani neskúšajme porovnávať. Táto vec je topka!
Preto nemohla chýbať ani pri mojich raňajkách, ani pri obede.

Na druhom obrázku môžete vidieť aj časopis, ktorý som dnes objavila a je super. Samé zaujímavé články o zdravom životnom štýle, či už recepty, či cviky, všetko je zaujímavé. Odporúčam :)

No a isto ste si všimla, že sa ani dnes nechválim kompletným jedálničkom. Nemyslím si, že je to až také zaujímavé každý deň a každý deň si tie kalórie ani nedokážem ustrážiť. (ani dneska sa to nepodarilo :/)

Inak som dneska mala opäť dosť blbý deň. Zákazníkov sme mali málo, tak som z roboty odišla už o druhej,,, Aj keď zákazníkov veľa nebolo, bol jeden neskutočne úžasne vyzerajúci muž... Chvíľu som po ňom len tak zízala a až potom mi doplo, že by som sa ho mala spýtať, čo vlastne chce. Chcel pozdrav pre novomanželov v maďarčine, ktoré sa už predali.Chystá sa snáď nejaká veľká svadba na okolí?! A on nemá s kým ísť? Hlásim sa ako jeho partnerka!! :D haha..

Diétu síce v poslednom čase nezvládam, ale tvárim sa, že zvládam jednu ďalšiu vec... Poznáte niekto seriál Awkward. Tam si hlavná hrdinka Jenna Hamiltonová písala takto online denníček a raz ho náhodou zverejnila a všetci si ho mohli prečítať, Ja sa takto zverujem celkom dobrovoľne, aj keď nemyslím si, že toto niekto číta. Okej, okej... vidím pár zobrazení stránky, ale to ešte nie je dôkaz, že sa niekto dostal aj na koniec článku. Týmto spôsobom sa skôr snažím vyrozprávať... sama sebe. 

Čo ma trápi? To čo väčšinu ľudí. Láska. A tí, čo tvrdia, že ich netrápi, klamú. Tiež som žila v tomto sebaklame. Bolo super  myslieť si, že sa ti buduje vzťah, že z toho raz "niečo" bude. A potom bolo otrasné uvedomiť si, že to absolútne nikam nesmerovalo. K tejto myšlienke ma priviedla vlastne kniha, ktorá bola pribalená k EMME - Chcem takého ako ty. Hovorila mi akoby z duše. Hlavná hrdinka mala milenca, ktorý sa nikdy neplánoval rozviesť so svojou manželkou a ich vzťah nikam nesmeroval. Ja som síce milenca nemala, ale môj pseudovzťah tiež nikam nesmeroval a bol viac-menej tajný. 

Stojí ma neskutočne veľa síl nenapísať mu, My ženy vieme, o čom píšem. A ak toto náhodou číta nejaký muž, tak milý muž, vedz, že je to strašne ťažké. 

A potom príde jedlo, ktorým sa akoby "utešujem". Ako rád hovorieval môj... ani ho pomenovať nedokážem... nesmiem byť otrokom jedla. Dneska sa ním však absolútne cítim byť. :(

Opäť raz končím depresívne a minimálnou chuťou k životu. (nie, nepokúsim sa o samovraždu)